Hlava K

Lyrický portrét Lajosa Kassáka vysekal Jozef Kliský z pórovitého ružového ryolitu na výstavu Pocta Kassákovi3 (2007), ktorá bola záverečnou zo série pôct umelcovi-avantgardistovi realizovaných v Galérii umenia v Nových Zámkoch. Sochár vyznávajúci tradičné médiá, si zvolil typ radikálne zjednodušeného symbolického portrétu Lajosa Kassáka, vychádzajúceho z jeho podobizní z heroického obdobia (1909 – 1925). Redukoval v ňom charakteristické črty umelca na organické prvky: ovál jeho tváre prepolený profilom prechádza do asymetrickej masívnej hmoty dlhých vlasov – o ktoré sa opiera hlava. Vytvoril emblematický portrét avantgardného umelca, v ktorom zhmotnil esenciálne znaky jeho osobnosti i poetiky: mladícky pátos nekompromisnej osobnosti a provokatívne novátorské gesto. V duchu svojho "kultúrneho nomádizmu" sa sochár inšpiroval expresívnymi avantgardnými portrétmi Lajosa Kassáka (Ferenc Spangher: Kassák, 1918), ale aj klasickými dielami svetového sochárstva (Constantin Brancusi: Spiaca múza, 1909) či černošskou maskou z kolážového autoportrétu umelca (1923 – 1964). Vytvoril jedinečný portrét syntetizujúci prvky žánru: nadčasové vyjadrenie osobnosti – zahŕňajúce gesto pocty.

Koncepcia: Helena Markusková